Medveď hnedý je cicavec z čeľade medveďovitých.
Vzhľad
Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi.
Dĺžka až 2 m
Výška v kohútiku 1,3 m
Hmotnosť od 80 až do 400 kg (grizly až 700 kg)
Sfarbenie: Medveď má hustú srsť najčastejšie hnedej farby, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby.
Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi.
Dĺžka až 2 m
Výška v kohútiku 1,3 m
Hmotnosť od 80 až do 400 kg (grizly až 700 kg)
Sfarbenie: Medveď má hustú srsť najčastejšie hnedej farby, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby.
Rozšírenie
Svet: Medveď hnedý pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, Rusku, Karpatoch, Alpách, Kanade a USA - predovšetkým na Aljaške.
Slovensko: Populácia medveďa hnedého kvôli svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov sú v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Západné a Vysoké Tatry, Poľana...
Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska.
Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.
Svet: Medveď hnedý pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, Rusku, Karpatoch, Alpách, Kanade a USA - predovšetkým na Aljaške.
Slovensko: Populácia medveďa hnedého kvôli svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov sú v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Západné a Vysoké Tatry, Poľana...
Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska.
Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.
Život medveďa:
Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie. Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli.
V januári vrhne medvedica v brlohu 1 - 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Tie potom zostávajú s medvedicou 1.5 až 2.5 rokov. [1]
Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.
Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok
Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie. Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli.
V januári vrhne medvedica v brlohu 1 - 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Tie potom zostávajú s medvedicou 1.5 až 2.5 rokov. [1]
Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.
Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok
