zvieratká z prírody

Britský charakter
Britky sú známe svojou kľudnou a rozvážnou povahou (ako Briti). Ako mačiatka sú veľmi žívé a hravé, neustále skúmajúce nové veci, veľmi zvedavé a učenlivé. Výborne sa znášajú s inými domácimi zvieratami a aj mačkami. Britky sú veľmi samostatné, nevyžadujú pozornosť ako niektoré štíhlejšie plemená (siamky, orientalne mačky a pod.). Dokážu sa sami zahrať a niekedy prespia celé hodiny. Majú povahu aristokrata, čo nám aj dávajú najavo. Sú vhodné pre ľudí, čo chcú mať doma kľudného a inteligentného spoločníka v tele mačky. Ich srsť nevyžaduje zvlásť veľkú pozornosť, prečesanie 1-krát týždenne stačí.
Výzor a farebné varianty
Britská mačka patrí do skupiny krátkosrstých mačiek. Je to stredná až veľká mačka. Mačky vážia okolo 5-6 kg, kocúri 7-8 kg. telo má svalnaté a zavalité so širokou hruďou a silnými ramenami. Srsť je krátka a hustá (ako plyš) s veľmi dobrou podsádkou. Nos je krátky, široký a rovný s veľmi jemným STOP. Hlava musí byť okrúhla. Brada a líca sú silné a mohutné. Uši sú malé, jemne zaguľatené na špičkách a široko od seba posadené. Oči musia byť veľké a guľaté s jasne oranžovou alebo medenou farbou, ale i modrou (colourpoint) alebo zelenou (chinchilla, striebristé závojované alebo s kresbou).

Exteriérové znaky
Telo
Britská mačka je stredne veľká až veľká, impozantne stavaná mačka. Má robustné svalnaté telo so širokým hrudníkom, krátke nohy s guľatými a mohutnými labkami. Pomerne silný chvost je krátky, so zaoblenou špičkou.
Hlava
Hlava je masívna, guľatá, s plnými lícami, umiestnená na silnom, krátkom krku. Nos je krátky a široký, prechádza do mierneho prehnutia na oblom čele. Uši sú malé, so zaguľatenou špičkou, na hlave široko nasadené. Oči sú veľké, okrúhle, široko otvorené a posadené. Ich farba závisí od farby srsti mačky: môžu byť oranžové až medené, modré, modrozelené alebo zelené.

Srsť
Srsť je krátka, s hustou podsadou, silná a pružná, k telu neprilieha hladko, ale mierne odstáva.Britské mačky sa dnes vyskytujú vo veľmi bohatej škále farebných variet. Najobľúbenejšou je klasická modrá farba.
Z plných farieb sú ďalej známe biela, čierna, lilavá, čokoládová, červená a krémová. Okrem týchto variet sa vyskytujú dvojfarebné (bicolor), trojfarebné (tricolor), harlekýn a van alebo korytnačinové, a to podľa druhu a typu rozloženia farebných škvŕn na tele. Známe sú tiež britské mačky s kresbou (tabby): habešská, tigrovaná, bodkovaná a mramorovaná. Z najnovších variet sú veľmi príťažlivé striebristé, dymové a závojové, zlaté a mačky s odznakmi (colourpoint). V súčasnosti uznáva FIFe až 229 farebných variet tohto plemena.

Povaha
Britská mačka má veľmi jemnú a mierumilovnú povahu. Je vyrovnaná, sebestačná a pokojná, nie je vôbec hlučná. V útlom veku je temperamentná a hravá ako všetky mačiatka, v dospelosti sa však stáva menej aktívnou, veľa času prespí a svoju prítomnosť v dome nedáva príliš dôrazne najavo. Je prispôsobivá a priateľská, dobre si vychádza s deťmi. Vďaka nekonfliktnej povahe sa znáša pomerne dobre aj s inými mačkami alebo so psom. Svojim ľuďom je verná a oddaná, má pochopenie pre ich slabosti a toleruje ich s veľkou dávkou trpezlivosti. Zároveň si však zachováva vždy primeraný odstup a nedopustí nežiaducu manipuláciu. Ocení láskyplné rodinné prostredie, v ktorom sa jej dostane nielen plných misiek s obľúbenými maškrtami, ale aj dostatok nehy a maznania. Napriek svojej mierumilovnej povahe a dobromyseľnému výzoru plyšového medvedíka je vynikajúcim lovcom a často prekvapí nečakane rýchlou reakciou a pohybovou zdatnosťou.

Starostlivosť
Je pomerne nenáročná. Starostlivosť o ňu ľahko zvládnu aj začiatočníci, či deti v školskom veku. Srsť britskej mačky postačuje raz týždenne vyčesať štetinovou kefou, prípadne v čase pĺznutia gumenou rukavicou. Britskú mačku, pokiaľ nie je vyslovene znečistená, vôbec nekúpeme.
Britské mačky sú pri dobrej starostlivosti a výžive veľmi vitálne a netrpia na žiadne zvláštne zdravotné problémy. Mačky pomerne ľahko rodia a veľmi zodpovedne odchovávajú svoje potomstvo.

Celkový dojem

Veľkosť

Tvar

Tvar

Umiestnenie

Stavba

Štruktúra

Farba

Hlava

Nos

Ako diváci na výstave mačiek chodili po výstavisku a prezerali si vystavované zvieratá v klietkach, videli aj mačku na ktorú posmešne pozerali a hovorili: "Táto vyzerá ako perzská, ale má to krátku srsť. Názov je exotická. Exotická čo?!"
V priebehu rokov majú chovatelia predstavy - vyšľachtiť mačku s jedinečným zjavom. Príkladom jednej takejto veľkej myšlienky je vyšľachtenie colourpointov - dlhosrstá mačka s farebnými znakmi siamských mačiek. Takýto istý kreatívny inštinkt bol na mieste, kedy prvý krát vznikla predstava exotickej mačky. Na začiatku bola inšpiráciou vízia krátkosrstej perzskej mačky. Od začiatku bol štandard pre exotov tvorený s cieľom vyšľachtenia peržana s kratšou, na starostlivosť menej náročnou srsťou.

Chovatelia potrebovali získať krížením krátkosrstý gén a vniesť ho peržanom, aby sa dosiahol perzský štandard. V začiatkoch sa chov exotov stretol s odporom mnohých chovateľov peržanov. Bolo veľmi obtiažne získať dobré perzské línie a pracovať s nimi. Veľa chovateľov peržanov nechcelo ani počuť, že by mali byť ich línie použité na chov exotov.
Toto prvotný vývoj spomalilo a sťažilo. Boli ale aj uznávaní chovatelia peržanov, ktorí podporovali vývoj exotov a tým ich vývoj uľahčili. A tak ako sa vyvíjal štandard peržanov, tak sa vyvíjal aj štandard exotov. Ako sa stávali peržania "typovejšími", tak aj exoti. A ako sa stával chov exotov populárnejší, tak viac a viac chovateľov peržanov chcelo poskytnúť svoje línie na použitie do chovného programu exotov a mnohí dokonca začali s chovom exotov sami.

Exotické mačky boli vyšľachtené, aby perzský štandard v každom prípade zodpovedal úplne špeciálnemu výzoru: kožuch je hustý, mäkký, krátky, plyšový. Kožuch exotov je jedinečný a dáva im mäkký, zaguľatený výraz, výraz plyšového medvedíka. Tento úžasný kožuch nevyžaduje toľko starostlivosti ako perzský, stačí ho menej česať a nebude matný a nebudú sa v ňom tvoriť chuchvalce.
Exoti dospievajú neskôr ako väčšina ostatných plemien, a ako všetci domáci miláčikovia môžu byť kastrovaní už v skoršom veku a tým sa zabráni značkovaniu a ďalším nežiaducim záujmom dospelých mačiek. Exotické mačiatka vykazujú také isté úrovne aktivity a prejavy ako mačiatka peržanov. Niektorí chovatelia hovoria, že exotické mačiatka robia všetko prvé: prvé otvárajú oči, prvé vyliezajú z pôrodnice, prvé začínajú jesť, atď.

Aký je vlastne život s exotom? Sú exoti ako peržania alebo ako ich krátkosrstí predkovia? Počas rokov, ako sa menil typ a srsť, menila sa aj osobnosť exotov. Ako sa používali u exotov línie perzských predkov dlhšie a dlhšie, tak aj ich temperament sa stále viac podobal perzskému.
V súčastnosti nie je rozdiel medzi temperamentmi týchto dvoch plemien. Pre zaneprázdnených ľudí, ktorým sa páči výzor peržanov, ale odrádza ich starostlivosť o ich dlhú, bohatú srsť, sú exoti dokonalým mačacím spoločníkom. Veľa vecí predurčuje exotov ako skvelý doplnok rodiny. Rozkošný výraz, mierumilovná povaha, čistotnosť a nenáročnosť na starostlivosť - čo viac možno očakávať od dokonalého domáceho miláčika? Exoti sú skutočne "to najlepšie z dvoch svetov".

Pri dnešnom zaneprázdnenom životnom štýle sa mačka stáva stále populárnejším domácim miláčikom. Mačky sú najvhodnejšie na držanie vnútri a sú vhodné do bytu aj do domu. Popularita perzských mačiek je evidentná už veľa rokov. Peržania reprezentujú najväčšiu kategóriu na výstavách a pýšia sa najvyšším číslom v počte registrovaných mačiek.
Perzské mačky majú pokojnú, milú povahu. Ich hlas je len zriedkakedy počuť. Peržania sú ideálne plemeno, ktoré produkuje pokojných, sladkých, mierumilovných a verných spoločníkov. Pôsobia pokojne a len málo čo ich vyruší. Všeobecne sú mimoriadne láskavé. Ticho vyžadujú vašu pozornosť, len sedia pred vami s neodolateľným pohľadom upretým do vašich očí.

História perzských mačiek pred rokom 1520 nie je známa a ich pôvod nie je možné preukázať. Perzské mačky môžu mať pôvod v mačkách, ktoré sú známe ako angorské, pochádzajúce z Turecka, kríženými s ďalšími dlhosrstými mačkami z Perzie, Afganistanu, Birmy, Číny a z Ruska. Mačky týchto zmiešaných línií boli do Európy prinesené približne pred 300 rokmi cez Taliansko a Francúzsko. Pôvodní predkovia našich moderných peržanov sa objavili v Anglicku medzi 160-timi vystavovanými exemplármi na prvej Britskej výstave konanej 13. júla 1871. Prvé mačky vystavované vo Veľkej Británii boli málo uznávané plemená, takže mačky boli zaraďované do kategórií viac alebo menej podľa odpovedajúcej farby. Bola kategória dlhosrstých mačiek pre špecifické farby ako čierna, biela a tabby, ale väčšina mačiek bolo zaradených pod hlavičkou "Ďalšie existujúce farby". Na prelome storočia začali britské importy ovplyvňovať perzské plemeno v Amerike.

Od tej doby prešli perzské mačky dlhým vývojom. Chovatelia cieleným krížením a šľachtením postupne dosiahli perzskú mačku, akú poznáme dnes.

Legenda
O vzniku plemena Birma hovorí prekrásna stará legenda. Čo z tejto legendy je pravda a čo je len generáciami tradovaná mistéria dnes už nikto s určitosťou nevie povedať. Vstúpte teda s nami do sveta tajomného Tibetu z pred niekoľkých storočí a spoznajte príbeh mnícha Mun-ha jeho vernej mačky menom Sinh:
Pred mnohými rokmi žili v tajomnej krajine Tibete mnísi vyznávajúci náboženstvo Kittah, uctievajúci boha Song-Hyo a bohyňu s nádhernými zafírovými očami Tsun Kyan-Kse. Na úpätí Tibetu vybudovali prekrásny kláštor Lao-Tsun, v ktorom sa nachádzala prekrásne a bohato zdobená svätyňa - zdroj a miesto meditáciií a uctievania ich zbožňovanej bohyne.

Kláštor bol obkolesený vysokánskymi múrmi, ktoré poskytovali mníchom ochranu pred okolitým svetom a zároveň poskytovali ochranu aj stovkám bielych mačiek žijúcich s mníchmi. Mačky hrali v náboženstve Kittah významnú úlohu. Niektorí mnísi mali takú čistú a číru dušu, že nemohla opustiť tento svet. Po smrti bohyňa premenila dušu zomretého mnícha na bielu mačku a mních žil v tejto podobe naďalej so svojimi druhmi. Bola to práve bohyňa, ktorá rozhodovala o tom, duša ktorého mnícha bude môcť žiť ďalej v tele posvätnej mačky.
Medzi mníchmi žil aj veľmi starý mních menom Mun-Ha. Bol veľmi pobožný a tak sa o ňom hovorilo, že sám boh Song-Hyo stvoril a zaplietol vlasy jeho zlatistej brady. Mun-Hove myšlienky boli určené len bohovi Song -Hyo a bohyni Tsun Kyan-Kse. Po boku Mun-Ha sedávala vždy jeho obľúbená biela mačka so zlatými očami, ktoré boli odrazom mníchovej zlatistej brady. Mačka sa volala Sinh.
Jednej strašnej noci bol kláštor napadnutý hordou Siamskych lúpežníkov. Tí počas svojho drancovania zavraždili aj mnícha Mun-ha, ktorý ani v tejto chvíli neopustil svoju zbožňovanú bohyňu. Až do svojej poslednej chvíle a svojho posledného dychu uprene hľadel do zafírových očí bohyne.
A vtedy sa stal zázrak : Sinh vyskočil na hlavu mŕtveho mnícha a tak ako jeho pán aj on hľadel uprene do očí bohyne. V tej chvíli sa farba jeho očí zmenila na zafírovú a jeho oči žiarili tak ako oči bohyne. Srsť na labkách a chvoste sa zmenila na tmavú a na tvári sa objavila tmavá maska. Zvyšok tela nadobudol zlatistý nádych. Biele ostali len konce labiek, ktoré sa dotýkali hlavy starého mnícha, ako znamenie jeho čistoty. Len raz Sinh otočil hlavu smerom k obrovskej bráne kláštora a mníchom s hneď podarilo zavrieť bránu a zastaviť tak ďalšie drancovanie lupičov.
Sedem nasledujúcich dní sedel Sinh pri svojom pánovi bez jedla a bez vody a hľadel do očí krásnej bohyne, vediac, že len jeho smrť umožní stretnutie jeho pána s bohyňou.
Na siedmy deň Sinh zomrel a odniesol dušu Sin-Ha k jeho zbožňovanej Tsun Kyan-Kse.
Nasledujúci deň sa sfarbenie všetkých mačiek v kláštore zmenilo tak ako sfarbenie Sinha.

História
Tam, kde končí legenda, začína história plemena Birma. Kláštor, v ktorom boli Birmy odchovávané žil pokojným životom až do nájazdov lúpežných hord na začiatku tohto storočia. Mníchom prišli na pomoc dvaja dobrodruhovia: Auguste Pavie a Major Gordon Russel. Nakoľko bola ich pomoc osožná nie je známe, ale ako akt vďaky mnísi týmto mužom, žijúcim neskôr vo Francúzsku, poslali niekedy okolo roku 1919 párik Biriem. Kocúr Madalpour náročnú a vyčerpávjúcu cestu neprežil, ale mačka menom Sita vydržala a bola našťastie gravídna. Dala základ populácii Biriem vo Francúzsku, kde bolo toto plemeno uznané ako samostatné v r. 1925. Dodnes sa Francúzsko považuje za kolísku chovu tohto plemena. Z tejto malej populácie pochádza väčšina Biriem na celom svete.

Počas Druhej svetovej vojny sa zachoval len jeden pár Biriem a toto plemeno takmer vyhynulo. V záujme jeho zachovania bolo nutné prikrížiť iné plemená a trvalo dlhé roky, kým sa chov obnovil a stabilizoval.
Plemeno čakalo na svoje uznanie v ostatných krajinách dlhé roky. Vo Veľkej Británii bolo uznané až v r. 1966 a v USA až v r. 1967, napriek tomu, že v experimentálnej triede bolo vystavované už niekoľko rokov predtým.
V súčasnosti je uznávané vo všetkých rozhodujúcich združeniach zastrešujúcich chov mačiek po celom svete a to : FIFe, GCCF, CFA a TICA.
Vo vačšej či menšej miere je s ním možné stretnúť sa na väčšine výstav mačiek a svojou atraktivitou, nenáročnosťou na chov a starostlivosť si neustále získava čoraz viac priaznivcov.

Vzhľad
Birma je polodlhosrsté plemeno s odznakmi, označovanými aj ako colorpoint.
Ideálna Birma pôsobí dojmom mohutnej mačky s jemnou a hodvábnou srsťou, ktorá však nie je až taká dlhá ako u dlhosrstých plemien napr. Perzských. Hmotnosť mačky sa pohybuje v priemere okolo 3,5 kg, kocúra okolo 4,5-5kg. Farba srsti je bledá a často máva zlatistý nádych. Mala by mať svetlejší odtieň farby znakov. Znaky: tvár, labky a chvost sú tmavšie podobne ako u Siamskych, alebo Perzských colorpointov a môžu byť v rôznych farebných variatách. Birma je známa najmä vďaka bielym labkám nazývaným aj ponožky. Ponožky na predných labkách končia v oblasti zhybu prstov a ponožky na zadných labkách plynule pokračujú v zadnej časti vyššie a končia v tvare obráteného "V" nazývaného "ostrohy". Ideálne je, keď sú ponožky na všetkých labkách rovnaké a symetrické, ale odchovať Birmu s perfektnými znakmi je veľmi obtiažne a ani rodičia s perfektnými znakmi, ponožkami a ostrohami nie sú zárukou, že z ich spojenia vzídu perfektné mačiatka.
Hlava Biriem je mohutná so silnou bradou a má tzv. "Románsky profil". Oči sú takmer okrúhle a ich farba je hlboká modrá až zafírová - čo je ďalším výrazným znakom tohoto plemena.
Birmy sú často zamieňané za exteriérovo podobné plemená mačiek a to najmä: Ragdoll, Burma, Himalájske, Siamske, Perzské colorpoint, alebo Snowshoe. Napriek podobným exteriérovým znakom sa tieto plemená navzájom výrazne odlišujú.

Povaha
Birma je plemeno s prekrásnou rovnováhou prevažnej častí charakterových vlastností. Žiadna z ich povahových čŕt nezachádza do extrémov, čo z týchto mačiek robí ideálneho spoločníka pre všetkých, ktorí od mačky neočakávajú práve extrémy. Birma nie je ani nadmerne prítulná, ale ani nadmerne nezávislá. "Neobťažuje" človeka vynucovaním si neustálej pozornosti, ale keď cíti potrebu blízkosti priateľa, vie veľmi nevtieravým a neodolateľným spôsobom upútať vašu pozornosť.
Postráda známky agresivity voči ľuďom, iným plemenám mačiek či dokonca aj voči psom, takže sa s nimi navzájom veľmi dobre znáša. Škrabance sú zriedkavé dochádza k nim len vo výnimočných prípadoch, kedy vaša mačka nemá inú možnosť, ako sa brániť. Ak má možnosť, uprednostní radšej ústup a stiahne sa niekde do ústrania.
Hlasové prejavy sú jemné a melodické, dalo by sa povedať, že pôsobia až smiešne vzhľadom k mohutnému dojmu, ktorý Birma vzbudzuje. Keď sa rozhodnú "prehovoriť" obvykle je to vtedy, keď sa dožadujú svojej porcie, alebo potrebujú trochu vašej pozornosti. Hlasnejšie bývajú len v období ruje, kedy sa ich hlasové prejavy viac približujú temperamentným Siamkam.
Birma je mačka majestátna a na prvý pohľad odmeraná, napriek tomu však obvykle priľne k svojmu majiteľovi a veĺmi citlivo vníma jeho náladu ako aj celkovú okolitú atmosféru. Ak má pocit, že jej bolo ukrivdené - vie sa uraziť. Svoju náklonnosť dáva najavo spôsobom vlastným väčšine mačiek : pradením a obtieraním hlavy ako aj celého tela o blízku osobu.

Starostlivosť
Vzhľadom ku kvalite srsti Biriem, ktorá sa vďaka svojej štruktúre nechlpí je starostlivosť o ich srsť veľmi jednoduchá - stačí ju raz týždenne jemne prečesať. V období výmeny srsti, najmä zimnej za jarnú, sa može frekvencia česaní mierne zvýšiť, aby sme svojej mačičke pomohli a predišli tak prípadným zažívacím problémom vyplývajúcim z tvorby chuchvalcov srsti v jej zažívacom ústrojenstve. Ostatná starostlivosť je rovnaká ako u ostatných plemien mačiek.

Rozšírenie a popularita
Birma je plemeno, ktoré je u nás na Slovensku pomerne málo známe. Naproti tomu v zahraničí sa toto plemeno teší značnej popularite a obľube a to najmä v krajinách : Francúzsku, Anglicku, Holandsku a Nemecku ale je populárne a známe aj v iných krajinách.
V susedných Čechách je v súčasnosti už niekoľko chovných staníc, úspešne odchovávajúcich toto plemeno. Problémom je však hlavne fakt, že väčšina mačiek je vo vzájomnom príbuzenskom pomere, čo má nepriaznivý vplyv na ďalší rozvoj chovu. Východiskom je import nových kvalitných mačiek z úspešných a kvalitných zahraničných chovov.
Verím, že popularita tohto plemena začne postupne rásť aj u nás na Slovensku a že si toto atraktívne plemeno s úžasnými povahovými vlastnosťami získa srdcia Slovenských milovníkov mačiek, čo je okrem zdravého a kvalitného chovu tiež jedným z cieľov našej chovnej stanice.

Ak chýbaju ostrohy na zadných končatinách.

Biela škvrna v oblasti genitálií.

Plemeno ragdoll bolo vysľachtené v 60. rokoch 20 storočia v Kalifornii. Jeho vyšľachtenie sprevádzali rôzne fámy napr. že necítia bolesť a chlad, že sú pohybovo obmedzení…. Všetky sa ukázali ako nepravdivé. V podstate išlo o premyslenú obchodnú taktiku, s účelom čo najväčšej popularizácie plemena. Ragdoll je v podstate úplne normálna mačka, so všetkými pozitívami aj negatívami. Označenie ragdoll - handrová bábika je však veľmi trefné. Pravý ragdoll je totiž natoľko dôverčivý, že keď sa s ním manipuluje, úplne sa uvoľní a človek má pocit, že dvíha neživú bábiku.

Láskyplný charakter
Ragdoll je pomerne veľké plemeno, mačky vážia v priemere 5 kg, kocúri 7-8 kg. Napriek svojej veľkosti sú však veľmi nežní, prítulní a dobrosrdeční. Vytvárajú si veľmi úzky vzťah k svojim majiteľom, sledujú ich na každom kroku, pri každom pohybe. Sú veľmi inteligentní, ľahko sa vychovávajú, vždy zvedaví a ochotní pomáhať. Veľmi dobre vychádzajú s deťmi a inými domácimi zvieratami. Majú nesmierne vyrovnanú, prispôsobivú povahu bez toho, aby pôsobili nudne. Práve naopak, s ragdollom sa nikdy nebudete nudiť a nebude Vás pritom obťažovať. Často mu stačí byť vo Vašej prítomnosti. Mnohí z nich vášnivo radi aportujú.
Vďaka kľudnej povahe ich možno zaradiť medzi bytové plemená. Sú však veľmi vďační za výbeh na čerstvom vzduchu. Je dokonca možné ich vodiť na vodítku /treba však začať v rannom veku/. Ragdoll je veľmi spoločenský, preto zle znáša samotu. Môže byť sám niekoľko hodín, ale pre pracujúcich ľudí je vhodné mu dopriať nejakého iného mačacieho spoločníka /nezáleží na rase/.
Výzor a farebné varianty
Ragdoll má pôsobiť ako pevná silná mačka s polodlhou hodvábnou srsťou. Široká hlava je lemovaná bohatým golierom. Oči sú veľké okrúhle a musia byť modré. Nohy pomerne dlhé, šíhle, zadné o niečo dlhšie ako predné. Vyskytuje sa v troch variantách a štyroch farebných odtieňoch /seal, blue, chocolade, lila/. Farby čokoládová a lila sa vyskytujú veľmi zriedka a sú prakticky nedostupné.

Znaky /maska, uši, labky, chvost/ majú byť výrazne sfarbené. Farba tela je svetlejšia, hruď a náprsenka musí byť ešte svetlejšia ako farba tela. Mačka nesmie mať žiadnu bielu škvrnu. Tieňovanie na tele je povolené, rovnako aj brušný fľak.

Znaky /maska - okrem brady, uši, chvost/ majú byť dobre vyfarbené, farba tela ako u colorpointa. Labky sú tiež vyfarbené, ale musia mať biele ponožky. Zadné labky musia byť biele min. po ohyb, max. do polovice stehna. Biely pruh od brady pokračuje cez celé brucho až po nasadenie chvosta. Na nose môže byť biela lysina.

Znaky /uši, chvost/ majú byť dobre vyfarbené, v maske musí byť charakteristické biele "V". Brucho je biele bez fľakov. Biele labky sa uprednostňujú. Farba tela je svetlejšia ako znaky, biely fľak na chrbte je povolený

Vyskytujú sa vo všetkých troch variantách /colorpoint, mitted, bicolor/. jedná sa buď o sfarbenie s kresbou /lynx/, alebo o červenú a korytnačinovú farebnú variantu /rot, creme, tortie/.

Výraznejšie líca u kocúrov majú byť zohľadňované.
Fyzický vývoj je veľmi pomalý.

Mainská mývalia mačka je najstarším a jedným z najpočetnejších amerických plemien. Plemeno vzniklo pravdepodobne krížením mohutných amerických mačiek, ktoré žili na farmách Nového Anglicka a Mainu a dlhosrstých mačiek z Európy, ktoré sa plavili s námorníkmi. V roku 1860 bolo toto plemeno vystavené na výstave mačiek v New Yorku. Jeho registrácia prebehla v roku 1861 a vyhralo prvú cenu na výstave v Madison Square Garden roku 1895.

Mainské mývalie mačky sú veľmi priateľské a dobre naladené, hravé a prítulné. Chovajú sa kamarátsky k ľuďom, iným mačkám a dokonca i v komunikácii so psom zvyčajne nedochádza k problémom. Vďaka svojej veľkej prispôsobivosti sa cítia doma ako v panelovom byte, tak i v dome so záhradou. Ak chováme toto plemeno výlučne v byte, musíme sa mačke postarať o dostatok príležitostí na hranie a zaobstarať dobrý strom na šplhanie. Mainské mývalie mačky sú veľmi hravé a zvedavé, vždy skontrolujú prinesený nákup a každý nový predmet v domácnosti dôkladne prebádajú. Hoci je toto plemeno najväčším domestikovaným mačacím plemenom, dokážu sa naskladať a nasúkať do maličkých kartónových krabíc a iných úkrytov, kde by ste ich určite nehľadali (vzhľadom na veľkosť tela). Tieto priateľské obry nie sú hlučné, ale svoj jemný hlas použijú v prípade, že vám chcú dať niečo najavo alebo jednoducho

Hlava
Je strednej veľkosti s hranatými obrysmi. Profil hlavy vykazuje jemné konkávne prehnutie. Lícne kosti sú vysoko posadené a vyklenuté dopredu. Čelo je jemne klenuté. Brada je pevná, hranatá, vo zvislej línii s nosom.
Oči
Sú veľké, jasné, posadené ďaleko od seba, mierne oválne, ale nie mandľového tvaru. Sú posadené mierne šikmo. Je povolená akákoľvek farba očí. Neexistuje žiadna väzba medzi farbou očí a farbou srsti.

Sú veľké, široké v nasadení, mierne sa zbiehajú ku špičkám. Veľmi žiadané sú rysie štetinky na špičke ucha. Chumáčiky chlpov v ušných lalokoch presahujú cez vonkajší okraj uší von. Sú umiestnené vysoko na hlave a ľahko sa vykláňajú smerom von. U starších zvierat sa ich vzájomná vzdialenosť mierne zväčšuje.

Telo
Je dlhé, so silnou kostrou a širokým hrudníkom. Je pevné, svalnaté a pôsobí dojmom mohutnosti a sily. V rovnováhe s ostatnými časťami tvorí harmonický celok.
Končatiny
Sú silné, stredne dlhé, tvoria s telom pravý uhol. Labky sú veľké a okrúhle a medzi prstami sú chumáčiky chlpov.
Chvost
Musí byť minimálne rovnako dlhý ako telo od lopatiek ku koreňu chvosta. Je široký v nasadení a zbieha sa do špičky s plnou, vlajúcou srsťou. Osrstenie chvosta je dlhé a vždy volne vlajúce.

Tlama

Je treba počítať s veľmi pomalým vývojom mladej mačky.
Úplne dospelí kocúry môžu mať väčšiu a širšiu hlavu ako mačky.
Mačky sú v porovnaní s kocúrmi menší. Tento podstatný rozdiel veľkosti je treba zohľadňovať.
Dĺžka a hustota srsti kolíše podľa ročných období.